Trhové prostredie predaja palív na Slovensku zhodnotilo IFP takto: „Jedným z dôvodov vyšších cien palív bez dane by mohla byť menej rozvinutá sieť čerpacích staníc, ktorých je na Slovensku v porovnaní s ČR približne trikrát menej. Ak sa však zohľadní aj nižší stupeň motorizácie na Slovensku, tento rozdiel sa stráca (Graf 3).“
Svoj záver, že trhové rozdiely v čerpacích staniciach nie sú podstatné, podkladá nasledujúcim grafom:
Nás ale nezaujíma, koľko je v tej onej krajine áut, ale koľko sa v tej krajine prejazdí palív. Pretože nie vlastníctvo áut, ale koľko tie autá najazdia a rozsah tranzitu má vplyv na jednotkovú cenu distribúcie palív. Dosť iný obrázok dostaneme, ak porovnáme spotrebu palív v doprave prepočítanú na obyvateľa (za rok 2011 World Bank)
Práve reálny objem predaných palív na obyvateľa má významný vplyv na fixné náklady prevádzky čerpacích staníc – cenu distribúcie za liter paliva. Tá s rastúcim predajom pochopiteľne klesá. Vplyv na cenu má aj geografia regiónu. Za iné náklady sa distribuuje palivo po Maďarsku, a s inými nákladmi vozíte palivo do riedko osídleného okolia Telgártu.
Tento graf, samozrejme, nie je vysvetlením všetkých cenových rozdielov. Je však podstatné z toho pohľadu, že vyvodzovať závery hospodárskej politiky z cenových prehľadov treba robiť po dôkladnej analýze, nestačí len prehnať odchýlky cien empirickým modelom.
Záverom ešte jedna poznámka. Analytický materiál IFP by mohol byť kvalitnejší, keby obsahoval aj komentár k trhovým podmienkam v tomto odvetví na Slovensku. Existujú bariéry vstupu do odvetvia? Ak nie, ako je možné, že sa investori do distribúcie nehlásia o Slovensko, keď trh umožňuje nadpriemerné marže?
Zdroj: iness.sk
Foto: forum.skodahome.cz
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
