V produkcii smutno-smiešnych opatrení a vyhlásení súčasná vláda ťažko nájde konkurenta. Pred pár dňami napríklad vyzvala dôchodcov, aby „kontrolovali obchodníkov“, či po znížení DPH znížili ceny.
Je to ďalšie zosmiešnenie starých ľudí, ktoré podnieti vznik nejedného cynického vtipu na tému seniori. No hlavne je to už tradičný ekonomický analfabetizmus z produkcie politického sektora.
V rámci budovania znalostnej ekonomiky sa teda nad tým krátko zamyslime:
1) Najskôr morálny argument. Hoci krivý ako Krakonošova palica, predsa len tu máme nejaký ten kapitalizmus a trhovú tvorbu (väčšiny) cien. Obchodník si môže dať cenu akú chce, kedy chce a nemusí to nijak vysvetľovať. Vy sa mu môžete vysmiať do tváre a ísť inam. Keby len to – môžete si prenajať dáku maringotku (+zaplatiť daňovú licenciu, vybaviť si živnosť, zaplatiť zábezpeku na DPH, nahlásiť sa do poisťovní, ohlásiť sa hygiene, kúpiť pokladnicu...) a predávať nie o 8,33 % lacnejšie (pre obete štátneho školstva – je to 110 %/120 % - 1), ale pokojne o 25 %. Cesta k zbohatnutiu otvorená!
2) Iné nákladové položky nie sú vytesané do kameňa. Možno o týždeň príde vyšší účet za elektrinu, zdražie nafta a tým služby prepravcov, alebo stúpne minimálna mzda a jej pásma (nie je tak náhodou aj toto v sociálnom balíčku 2?) a zdražejú zamestnanci. Nie je možné oddeliť jednotlivé efekty. Ak ceny neklesnú, nemusí to znamenať, že obchodník má vyššiu maržu, ale že nezvýšil ceny, ako by pôvodne chcel.
3) Obchodníci používajú rôzne cenové stratégie a menia ich v čase. Neexistuje niečo ako cena 1 rožka. Spomínate na časy, keď sa pri otváraní hypermarketov predávali rožky za korunu a uličky obchodov sa tak na chvíľu zmenili na verdunské zákopy, kde nákupné vozíky boli tanky bojujúce o posledné zdroje voňavého pečiva? Každá gazdinka vie, že ceny výrobkov sa menia doslova zo dňa na deň oboma smermi.
Inak povedané, cena je výsledkom dynamických procesov. Reaguje na zmeny v dopyte a ponuke a je v každom okamihu jedinečná. Poeta by povedal, ako snehová vločka. My si prozaicky predstavme nasledujúcu rozprávku:
Jožko má rád aj dobošky, aj tvaroh. V jeho obľúbenej večierke stojí tvaroh 1,5 eura, čo sa mu zdá veľa, preto si 6 dní v týždni kúpi dobošku a len v nedeľu tvaroh. Zrazu však tvaroh zlacnie na 1,37 eura. Jožkova psychologická cenová bariéra je prekonaná a hoci zlacneli aj dobošky, on si zrazu kupuje 4 tvarohy týždenne. Obchodníkovi (prípadne veľkoobchodníkovi nad ním) miznú z regálu tvarohy a kopia sa mu dobošky. Rozhodne sa preto zvýšiť cenu tvarohu a znížiť na dobošky. Tvaroh zrazu stojí 1,45 eur.
Kde je v tom príbehu DPH ? No nikde! A o tom to je. Robiť vo svete trhových cien z dôchodcov kontrolórov znamená robiť z nich blbcov a z podnikateľov spoločenských nepriateľov. A pritom jediný problém je v chatrnom ekonomickom myslení politikov.
Zdroj: iness.sk
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
