Ekonómia tu je okrem iného aj na to, aby upozorňovala na to, čo je a nie je vidieť. Premiér Fico vidí, to, čo chce vidieť: „v tejto chvíli ma zaujíma to, či je žiadosť kvalifikovaná a tiež 800 pracovných miest v spoločnosti.“
To, čo nevidí, sú desaťtisíce firiem, ktoré rovnako ako Duslo Šaľa čelia vysokým odvodom pracujúcich, vysokým daniam, vysokým poplatkom za elektrinu či prenos plynu. Infografika má čitateľovi priblížiť skutočnosť, že každú daňovú výhodu musí zaplatiť niekto iný.
Údaje nám poskytli správcovia portálu Finstat.sk, ktorý hromadne spracováva účtovné závierky slovenských firiem. Rok 2013 síce nie je ešte kompletný, ale údaje už možno považovať za reprezentatívne. Do porovnania sme zvolili firmy s tržbami nižšími ako 1 mil. eur, zoradili ich od najnižšej zaplatenej dane, a spočítali firmy tak, aby súčet ich daňovej povinnosti dosiahol 58 mil. eur.
V roku 2013 sa na túto sumu muselo vyskladať 40 577 firiem.
Každé zjednodušenie má prirodzene svoje nedostatky, čo je prípad aj tohto porovnania. Duslo žiada daňovú výhodu rozložiť na 10 rokov, zatiaľ čo porovnanie malých firiem berie do úvahy len jeden daňový rok (mohli by sme ho tak vydeliť číslom 10, počet firiem 4057 by naďalej poukazoval na nezmyselnosť zachraňovania 800 pracovných miest v jednej firme).
Niekto by tiež mohol namietať, že do porovnania sa premieta „problém“ jednoosobových sročiek, ktoré vznikajú za účelom optimalizácie daňovej povinnosti. Tisíce firiem, ktoré zamestnávajú len svojho vlastníka, ak vôbec. Niežeby toto bola podstatná výhovorka (opäť môžeme porovnávať 4057 pracujúcich a 800 zachraňovaných zamestnancov). Ale Finstat nám ponúkol údaje aj z opačného konca. Firmy s tržbami do 1 mil. eur s najvyššou daňovou povinnosťou. Na 58 mil. eur sa muselo vyskladať 1123 firiem, s priemernou uhradenou daňou 51 661 eur. Koľko pracovných miest by tieto firmy vytvorili, keby dostali na rok (či na 10) daňovú úľavu? To samozrejme nevieme, a preto sú tak populárne stimuly medzi politikmi, či strihanie diaľnic. Počet pracovných miest či kilometrov, je dobre vidieť.
Mimochodom, ako je to vlastne s daňovou históriou Dusla? Od roku 2010 zaplatilo Duslo 20 miliónov euro dane z príjmov. Pôsobí navyše v okrese, kde je na pomery Slovenska nízka miera nezamestnanosti 8,62%, a nová investícia nemá vytvoriť nové pracovné miesta.
Daňová úľava je chýbajúci príjem štátu, porovnateľný s výdavkom, preto sa niekedy nazýva daňový výdavok. Ten musí niekto uhradiť. Spotrebitelia vo forme vyššej DPH, či vlastníci firiem v podobe vyššej dane z príjmov právnických osôb. Nájsť argument, prečo by sa tisíce zamestnávajúcich firiem mali poskladať na daňovú výhodu Babišovmu Duslu, je viac než ťažké.
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
