V 19. storočí väčšina závislých na nikotíne fajčila tabak alebo fajku, oboje relatívne neškodné formy závislosti. V neskorších rokoch tohto storočia, keď prišli cigarety, boli prijaté najskôr vyššou vrstvou, pretože boli drahé a teda mali dobrý status a taktiež preto, že sa s nimi dálo mávať vo vzduchu oveľa elegantnejšie, ako sa dalo s fajkami, nespomínajúc neohrabané kýchanie fajčiarov.
Avšak po tom, ako fotky vrchnosti na prelome storočí obsahovali fajčenie strieborných cigariet, tak ako to zvyčajne chodí s kultúrnymi zmenami, zvyk sa začal šíriť medzi strednú vrstvu. Kráľ Eduard VII. so svojou bradou a námornými sklonmi fajčiac Capstan Full Strength (ktoré ťa kopnú hneď, ako si potiahneš) viedol tento trend. Keď už fajčí kráľ, existuje lepšie odporúčanie? Počas prvej svetovej vojny sa móda začala šíriť smerom nadol. Maličké (aj keď hrozné) Woodbine cigarety boli fajčené Angličanmi v zákopoch („Woodbine Charlie je meno moje“ bol jeden z najväčších popových hitov v éteri). Jedny Vianoce počas vojny, kráľovná Alexandria poslala všetkým svojim vojakom pekne vyrobenú cínovú krabičku s cigaretami (stále veľmi cenená kolekcia z týchto dní).
Pointa je, že fajčenie (a prehnané pitie a jedenie) je hlavne triednym procesom a nie až tak psychdelickým vo svojich začiatočných dňoch. Všetky rozvíjajú silné psychologické a fyziologické závislosti skôr či neskôr, samozrejme (nikotín oveľa rýchlejšie ako heroín – drogoví díleri niekedy musia tlačiť do potenciálnych používateľov dávky zadarmo, aby sa stali závislými) to ale to nie je dôvod, prečo s tým ľudia začali. Je to niečo, čo robí trieda vyššia ako vy alebo vaši priatelia. Ťažko skôr či neskôr odolať niečomu, čo robí väčšina populácie.
To, čo sa snažím povedať je, že závislosť nie je ovplyvnená cenou. Závislosti sa dá odolať vtedy, keď povolí tlak z hora a potom aj tlak od priateľov. Videli sme to v posledných 30 rokoch, keď nefajčenie pomaly a bolestivo postupuje smerom z vyššej triedy a konečne sa udomácňuje medzi väčšinou ľudí z triedy pracujúcej.
Dovoľte mi spomenúť aj klasickú 10 ročnú štúdiu Whitehall od Michaela Marmota z roku 1960 zahrňujúcu 18 000 štátnych zamestnancov vo všetkých úrovniach. Neskôr tiež publikoval ďalšiu štúdiu, ktorá zahŕňala 10 000 štátnych zamestnancov oboch pohlaví. Ukázal, veľmi jasne, že výskyt život ohrozujúcich ochorení sa objavil výhradne v korelácii so sociálnym statusom - postupné zhoršenie zdravotného stavu odhora až dole. Závislosť na fajčení, pití a prejedaní nepomáha ale zďaleka najviac korelovala príčina zlého zdravia a choroby so sociálnym statusom. Čím nižšie pracovné pozície, tým horšie zdravie majú ľudia aj v prípade, že majú zdržanlivé návyky. Tieto štúdie sú považované za tak dôležité, že sa v nich ešte stále pokračuje aj po odchode sledovaných osôb na dôchodoka budú prebiehať do konca ich života.
Ľudia nemajú radi uvažovanie o ich dlhodobej budúcnosti – hlavne muži sú obzvlášť veľmi odolní. Psychológovia tomu hovoria efekt mlynára. Racionálne presviedčanie spraví málo, len medzi najviac inteligentnými a vzdelanými. Je to spoločenská kultúra fungujúca smerom nadol, ktorá má šancu konečne zbaviť populáciu zo závislosti. Ale samozrejme, priamo na dne je oveľa menšia sociálna komunita a to najmä v prípade, že ľudia nemajú prácu. Jedna vec sa zdá byť celkom istá, bez ohľadu na rozhodnutie vlády o cene týchto návykových látok. Cena nespraví veľký rozdiel, možno aj žiadny v znižovaní závislosti. Aj v prípade, keby cigarety, ktorých ceny sú teraz astronomicky vysoké, boli voľne k dispozícii, je nepravdepodobné, že by bol zvyk prijatý znovu vo veľkom meradle. Závislosť sa totiž nešíri smerom od chudobných.
Zdroj: www.iness.sk
Pro přidání příspěvku se musíte nejdříve přihlásit / registrovat / přihlásit přes Facebook.
